Zadaním šifry bola len tabuľka nižšie. Zadanie však používa zoznam hadov z posledných informácií pred hrou. Ten znel nasledovne: "Môže sa vám stať, že niekde na trase hry narazíte na hady! Treba si na ne dávať dobrý pozor, keďže ich telá zvyknú byť ukryté v tráve. Často z nej hadovi trčí len hlava alebo koniec chvosta. Pri obhliadke trasy sme stretli nasledovné exempláre: bradavičník, kobra kráľovská, ploskochvost, pytón, slepúch, úhor, užovka štvorpása, vretenica malá, zvíjavec, žlté niečo čo nevieme identifikovať.
Nezabudli ste na posledné informácie pred hrou? Vidíte hlavy a chvosty hadov. Hady sa neprekrývajú a dokopy presne vyplnia celú mriežku. Vretenica ide zľava okolo hlavy kobry.
Spomenieme si na informácie o hadoch z posledného infa pred hrou. Hady majú dokopy presne 120 písmen, teda rovnako ako tabuľka políčok. A ľahko overíme, že vidíme práve všetky ich hlavy a chvosty. (Obzvlášť názorný je úhor. Zo slepúcha vidíme, že CH sa bude vpisovať ako dve písmená.)
Ide teda o logickú úlohu, ako umiestniť hady do tabuľky tak, aby sa neprekrývali. Úloha má jediné riešenie:
Jeden možný logický postup riešenia: Na viacerých miestach budeme využívať úvahu, že na každé políčko musíme dostať nejakého hada. (Predpoklad, že hady sú pekné a samy seba sa nikde nedotýkajú, nie je potrebný. Ale je pravdivý a ak ho spravíte, tak dostanete ľahšiu logickú úlohu.)
Úhor je vynútený. Niektoré písmená sú v zadaní viackrát, ale z parity dĺžok vieme jednoznačne priradiť hlavám chvosty. Políčko pod Ž naľavo od úhora vie vyžrať len žlté niečo, takže máme jeho začiatok. Pytón a slepúch musia ísť od hlavy ku chvostu bez zachádzok, užovka ich teda obchádza zľava (od chvosta nemáme na výber) a keďže ona musí navštíviť ľavý horný roh (nik iný by sa doň nevedel dostať), vieme jednoznačne určiť väčšinu jej polohy – už tiež nemá dosť dĺžky na zákruty navyše.
Zvíjavec nemôže križovať užovku, takže musí ísť popod ňu. A nemôže pod ním byť voľné miesto, čím je vynútená jeho poloha. Následne nesmie byť voľné miesto ani pod užovkou, vľavo hore od pytóna a potom vľavo hore od slepúcha.
Nijaký had okrem žltého nie je dosť dlhý na to, aby sa dostal do pravého horného ani pravého dolného rohu. Žlté niečo teda musí navštíviť oba tieto rohy, a teda aj celý okraj medzi nimi (ak by tam ostala medzera, nik iný sa do nej nedostane). Zatiaľ nevieme, či nerobí nejaké meandre, takže nevpíšeme písmená, len si označíme políčka ako jeho.
Políčko nad hlavou bradavičníka nevie vyžrať on (nedočiahol by si na chvost) ani vretenica (zase by si bradavičník nedočiahol na chvost, keďže by musel obchádzať chvost vretenice zľava). Opäť teda jediný had, ktorý tadiaľ vie ísť, je žlté niečo. A tým už žlté niečo nemá žiadnu voľnosť a vieme ho jednoznačne dokončiť. To následne jednoznačne určí aj bradavičníka (nesmie nechať nič voľné napravo od seba) a ostávajú nám posledné tri hady.
Políčko dole dole vľavo od hlavy vretenice má len dvoch susedov, je teda jasné, že obe tiež patria tomu istému hadovi. A keďže políčko vpravo od neho musí byť vretenica, sú tieto políčka všetky jej. Následne sa napr. môžeme pozrieť na jednu slepú vetvu: čo by sa stalo, ak by vretenica nepokračovala nad hlavu kobry? Musela by toto políčko vyžrať kobra, takže by sme vedeli aj jej začiatok (hypotetické políčka sú malými písmenami):
No lenže tu už ľahko dostaneme spor. Ak by vretenica pokračovala doprava, musela by kobra pokračovať dohora (to políčko musí navštíviť jeden z nich dvoch) a potom spolu odrežú všetky cesty ploskochvostovej hlave. A ak by vretenica pokračovala dodola, musela by následne ísť doprava (jediná možnosť), dohora (toto políčko má v tej chvíli už len dvoch susedov), doprava, a už je vynútené, ako musí ísť ku svojmu chvostu – a tým tentokrát ploskochvostovu hlavu zablokuje úplne sama. No a tento spor znamená, že nastáva opačná možnosť: vretenica musí ísť doľava nad hlavu kobry. Tým je ale už celá jej poloha vynútená:
No a už to len doklepneme, kobru a ploskochvosta stačí začať kresliť od hlavy a vždy pokračovať tým, kto to má práve vynútené.
Ked sme prebraili sifru ako 9ty tim v poradi, vsetky stoly (cca 6?) pri Idyle boli prazdne - tymto sa chcem podakovat tym predoslym 8 timom, ze na nas mysleli a isli radsej slapat do kopca :)
Bolo to naozaj pracnejsie (a vyzadujuce haluzne skusanie), ako sa na sifru cislo 3 patri, a bolo to skor technicke cvicenie ako sifra, ale OK. Asi to malo zamiesat poradim, co sa podarilo (aj nas to pribrzdilo)
Za mňa tie hady boli veľmi samoúčelné. Pred šifrovačkou sme však vybrainstormili dve možné veľkolepejšie použitia. Jedno bolo, že to budú rebríky a hady a z toho bude nejaká šifra (čo potom bol vcelku veľký trojan na 15tke). Druhé bolo, že hadov je desať, stanovísk pred checkpointom tiež. Takže sme očakávali, že na každom číslovanom stanovišti pred checkpointom bude niekde v okolí v tráve skrytý had, a tímy, ktoré si ich nebudú priebežne zaznamenávať, fotiť a mať dosť nápovied na checkpointe, nebudú spomalení náročnou šifrou, no potrebou vrátiť sa na predošlé stanoviská a pozrieť si všetky hady. Celkovo sme od tých hadov čakali niečo netradičné.
Hadie údolie sme ako potenciálne stanovište pozerali, ale nebolo dobré, tak sa nakoniec do hry nedostalo.
Ak ste to už párkrát riešili, dá sa to celkom efektívne natipovať aj pre podstatne väčšie mriežky. A ešte ma sklamalo, že to nakoniec nebolo Hadie údolie (akurát pekne ponad tunel cez koľajnice od 5) ani to, že podľa čínskeho kalendára je rok hada.
Tady jsem jenom lapal po dechu v kopci. Nápad přišel po cestě, na realizaci jsme si sedli před koncem, což byl vítaný odpočinek. Nedokážu posoudit složitost úlohy, protože to tam Aleš střílel na první dobrou a heslo vylezlo za chvilku. Skill issue :-)
Toto bolo dost pracné. Ešteže sme v teame mali aj vytrvalostné typy 😉
Najpríjemnejšia vlastnosť tejto šifry bola, že sme vedeli, kam ideme (rozumej do môjho najneobľúbenejšieho kopca v Bratislave). Takže sme mohli rozmýšľať nad šifrou počas stúpania. Keď prišiel správny nápad, tak sme oddýchli vypĺňajúc hlavolam (čo išlo prekvapivo dobre tipovať, ak má človek s týmto typom hlavolamu skúsenosti, takže sme si napokon moc neoddýchli) a mohli sa pustiť do druhej polky kopca.
Veru. Nejako sme zvládli zavrhnúť každú vetvu vrátane funkčnej. Teraz spätne je to vlastne fajná úloha ale v tom momente bolo riešenie také tematické k mojim pocitom z nej. ;)
Na tejto šifre sme sa zapráskali na hodinu a pol a heslo Tomi vyhaluzil bez poriadneho dolúštenia. Pričom bolo celý čas úplne zrejmé, čo treba robiť. Ale tie posledné tri hady sme tam proste nenapchali a boli sme presvedčení, že vieme formálne ukázať, že to nejde. Holt, išlo.